Bankové poplatky máme nižšie ako priemer EÚ

21.november 2017

Spektrum bankových poplatkov je dosť široké na to, aby sa občasné zmeny v sadzobníkoch dotkli väčšiny klientov. To platí aj pri zmenách, ku ktorým pristúpili niektoré banky s cieľom skvalitniť svoje služby. V rámci týchto opatrení došlo k zvýšeniu vybraných poplatkov, s čím mierne vzrástla aj ich priemerná výška. V porovnaní s EÚ je však stále pod priemerom, takže Slováci platia bankám naďalej menej ako väčšina Európanov.

Poplatky pokryjú bankám vyše pätinu príjmov

Napriek viacnásobnému zvyšovaniu poplatkov v poslednom období sa naše banky nedostali na úroveň európskeho priemeru. Ten sa podľa kritéria hodnotenia, ktorým je podiel príjmov zinkasovaných poplatkami z celkovej sumy čistých príjmov banky, vyšplhal na 25 percent. Takáto hranica je pre naše banky zatiaľ nedosiahnuteľná, nakoľko v poslednom hodnotení skončili len s 22 percentným výsledkom.

Rozdiel 3 % značí tisícové straty našich bánk

Trojpercentný rozdiel sa javí ako minimálny, no pri zohľadnení podielu, ktorý tvoria práve poplatky za využívanie služieb, sa v ročnom hodnotení vyšplhá na niekoľkocifernú úroveň. Aj preto sa len ťažko dá bankám snažiacim sa o dobehnutie európskej úrovne vyčítať zvyšovanie poplatkov patriacich medzi najnižšie na starom kontinente. Obzvlášť, ak do úvahy vezmeme aj neustále sprísňovanú reguláciu a pravidelne rastúce náklady finančných domov.

Dôvody, pre ktoré banky zvyšujú poplatky:

  • prísnejšia regulácia v bankovom sektore;
  • vyššie náklady na administratívnu činnosť;
  • dorovnávanie strát spojených s nižšími úrokmi;
  • snaha viesť klientov k efektívnejšiemu využívaniu služieb.

Vyššie sadzby neznamenajú vždy zdražovanie

Po každom zvýšení poplatkov sa zo strany verejnosti kopia negatívne ohlasy. Často však nie sú opodstatnené, nakoľko v praxi neznamenajú zdražovanie. Klienti totiž nevyužívajú všetky z vyššie spoplatnených služieb, takže mnohé z týchto opatrení vyvolávajúce nevôľu zbytočne podnietia emócie. Banky si totiž dávajú pozor, aby klientov nevystrašili razantným zvýšením nákladov, na základe čoho upravujú poplatky citlivo a v menších čiastkach.

Zvyšovaním chcú banky usmerniť správanie klientov

Znie to paradoxne, no práve zvyšovanie poplatkov môže mať pre klientov osoh. Banky sa ich týmto spôsobom snažia usmerňovať pri výbere a následnom využívaní jednotlivých služieb. Často dochádza k situáciám, pri ktorých klient hľadajúci nižší či nulový poplatok využije inú službu, čím zníži svoje náklady a banku odbremení od zložitejších úkonov. Z tohto hľadiska môžeme zvyšovanie poplatkov vnímať ako cestu k efektívnejšej spolupráci pre obe strany.


Príklad: Opätovné zavedenie poplatku za vklad hotovostnej sumy na účet spôsobilo, že otec zaplatí pri vkladaní peňazí na synov účet 1 €. Ak by si zvolil prevod internetom bankingom, tak by nezaplatil ani cent a nielenže ušetrí čas a peniaze, banka nebude mať nadbytočnú prácu.

Najciteľnejšie zmeny poplatkov vo vybraných bankách od augusta 2017:

UniCredit Bank – Výber hotovosti z účtu na pobočke je spoplatnený sumou nie 2 €, ale 4 €. Taktiež bol zavedený poplatok za elektronický výpis vo výške 0,40 €, ak je posielaný častejšie ako 1x za mesiac, čo je zatiaľ bezplatné.

Tatra Banka – Bankou je účtovaný poplatok 2,50 € za platby kartou pri stávkovaní a hazardných hrách.

Slovenská sporiteľňa – Klienti SLSP zaplatia za zmenu alebo zrušenie trvalého príkazu na pobočke 2 €. Z 5 € na 8 € sa zvýšil aj poplatok za elektronicky podaný príkaz na urgentný prevod.

Časy, keď Slováci míňali na bankových poplatkoch najmenej v Európe, sú preč. Napriek tomu je ich výška stále pod priemerom EÚ, čo by sa v ďalších rokoch mohlo zmeniť. Banky totiž chcú dobehnúť túto úroveň čo najskôr, takže onedlho môžeme očakávať ďalšie zmeny. 

Zdroje: www.banky.sk,www.financnahitparada.sk, www.ekonomika.sme.sk

Zaujíma Vás viac informácií o možnostiach spolupráce? Napíšte nám.

blueside@blueside.sk